Zásadně zamítavé stanovisko slovenských lékařů k rozšíření kompetencí sester

Vážený pán prezident ČLK,

Slovenská lekárska spoločnosť v plnom rozsahu súhlasí s názorom Českej lekárskej komory, že model pokročilých sestier – sestier s pokročilými kompetenciami, ktoré bez potreby indikácie lekára samostatne vykonávajú a interpretujú diagnostické vyšetrenia a predpisujú lieky, je nesprávny a neakceptovateľný, nakoľko sú s tým spojené vážne riziká a to najmä bezpečnosť pacientov, potencionálne zníženie kvality a úrovni poskytovanej liečebnej starostlivosti a postupný rozpad lekárskej profesie.

Slovenská lekárska komora sestier a pôrodných asistentiek predložila návrh na legislatívnu zmenu zákona, týkajúcu sa proskripcii humánnych liekov sestrami a pôrodnými asistentkami.

Slovenská lekárska spoločnosť a Slovenská lekárska komora zaujali k návrhu zásadné zamietavé stanovisko, ktoré Vám v prílohe zasielame.

prof. MUDr. Juraj Payer, MPH, FRCP, FEFIM

prezident SLS

Odborné stanovisko k pripomienke SKSaPA v rámci MPK – rozšírenie preskripčných kompetencií sestier a pôrodných asistentiek.

Slovenská lekárska komora a Slovenská lekárska spoločnosť zásadné nesúhlasia s predloženým návrhom, ktorého cieľom je zavedenie samostatnej preskripcie humánnych liekov sestrami a pôrodnými asistentkami. Návrh považujeme za nedôvodný, systémovo nevyvážený a   potenciálne ohrozujúci bezpečnosť pacientov.

Preskripcia humánnych liekov je integrálnou súčasťou výkonu lekárskeho povolania, keďže je neoddeliteľne spätá s komplexným diagnostickým procesom, klinickým rozhodovaním a nesením plnej medicínskej aj právnej zodpovednosti za zdravotný stav pacienta. Predložený návrh túto základnú skutočnosť ignoruje a redukuje preskripciu na administratívny úkon, čo je z odborného hľadiska neprijateľné.

Preskripcia liekov podlieha prísnym pravidlám podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Nevyhnutne si vyžaduje schopnosť samostatnej diferenciálnej diagnostiky, interpretácie laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení, posúdenia konkrétnych farmakodynamických a farmakokinetických aspektov farmakoterapie, vrátane liekových interakcií, ako aj rozhodovanie v podmienkach klinickej neistoty. Tieto kompetencie sú výsledkom dlhodobého, systematického a medicínsky orientovaného vzdelávania, ktoré sestry a pôrodné asistentky – napriek ich nenahraditeľnej a odborne špecificky kompetentnej úlohe v starostlivosti o pacienta – nezískavajú v hĺbke a rozsahu porovnateľných s lekármi. Takéto vzdelávanie nebolo a dosial ani nie je súčasťou ich prípravy na povolanie.

Predložený návrh sa dostatočne neza- oberá otázkami zodpovednosti za poskytovanie liečby (predpisovanie liekov). Je potrebné si uvedomiť, že sestra by podľa návrhu mala vykonávať preskripciu spravidla v postavení zamestnanca poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom občiansko-právna aj administratívno-právna zodpovednosť by v konečnom dôsledku vždy zostávala na poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, čo v praxi znamená, že zodpovednosť leží na lekárovi, ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo je jediným spoločníkom právnickej osoby, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné predpokladať, že lekári pod ťarchou tejto zodpovednosti zveria kompetencie predpisovania liekov sestrám. A to ani vo veľmi limitovanom rozsahu.

Slovenská lekárska komora a Slovenská lekárska spoločnosť odmieta argumentáciu založenú na selektívnom výbere zahraničných príkladov. Podľa dostupných informácií je v štátoch, na situáciu v ktorých sa návrh odvoláva, preskripcia sestier podmienená rozsiahlym a špecifickým postgraduálnym klinickým vzdelávaním, pričom stále ide iba o menšiu časť európskych krajín.

Tvrdenie, že rozšírenie preskripčných kompetencií na sestry a pôrodné asistentky povedie k zlepšeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti a k skráteniu čakacích lehôt, považujeme za vecne nedostatočne podložené, zavádzajúce.

Predpisovanie liekov nie je primárnym dôvodom vzniku čakacích lehôt. U chronických pacientov sa lieky v praxi predpisujú pravidelne a bez zásadných problémov, vrátane využívania inštitútu opakovaného receptu. Čakacie lehoty môže vznikať pri predpisovaní liekov vtedy, ak je pacienta nevyhnutné podrobnejšie vyšetriť lekárom za účelom posúdenia a prípadnej úpravy ďalšieho predpisu liekov, t. j., kde je potrebné zhodnotiť doterajšiu liečbu, upraviť dávkovanie, zmeniť liek alebo aj ináč reagovať na zmeny zdravotného stavu pacienta, čo musí vykonať lekár. Chronickí pacienti sú často polymorbídni a užívajú viacero liekov, pričom aj zdanlivo stabilný stav môže maskovať progresiu ochorenia alebo vznik nových komplikácií. Opakovaná preskripcia preto nie je len administratívnym úkonom, ale odborným potvrdením, že liečba je naďalej indikovaná, nedošlo k podstatnej zmene klinického stavu, neobjavili sa klinicky závažné nežiaduce účinky alebo kontraindikácie lieku. Takéto posúdenie je neoddeliteľnou súčasťou lekárskeho klinického rozhodovania, nie ošetrovateľskej činnosti.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že navrhovaný model by neviedol k reálnemu odbremeneniu ambulancií a iných zdravotníckych zariadení, ale iba k presunu časti práce v rámci tej istej ambulancie z lekára na sestru, pričom celková pracovná a zodpovednostná záťaž ambulancie by zostala nezmenená.

Slovenská lekárska spoločnosť: prof. MUDr. Juraj Payer, MPH, FRCP, FEFIM, prezident

Slovenská lekárska komora: MUDr. Valéria Vasil’ová, prezidentka